Inštitút Mateja Bela a iniciatíva Regionálny rozvoj teraz! sa po roku opäť hlásia so zbierkou odborných článkov v téme regionálneho rozvoja. Publikácia Ročenka 22 nadväzuje na podobnú knihu z minulého roka, a je určená pre každého, koho zaujíma téma regionálneho rozvoja na Slovensku, no predovšetkým pre odbornú verejnosť a priamych aktérov zapojených do tvorby politík. Nejde teda len o akademické články, ale skôr o analytické texty s praktickými odporúčaniami. Zároveň chce vzbudiť záujem o túto tému zvlášť medzi študentmi a mladými výskumníkmi, ktorých práca bude v najbližších rokoch formovať, kam sa v rámci výskumu a politík môžeme posunúť.
Ročenka 22 obsahuje osem pôvodných príspevkov v rôznej forme – od eseje po klasický odborný článok – usporiadaných do troch tematických blokov.
Prvý tematický blok tvoria príspevky Juraja Buzalku, Patrika Gaža a Gábora Lászla Porhajasa z Komenského, Masarykovej a Korvínovej univerzít. Venujú sa historickému rámcu regionálneho vývoja, jeho hlavným determinantom, potrebe integrácie vidieka a zelenej transformácii. Druhý blok predstavujú príspevky Martina Hochela a Miroslava Polláka. Autori apelujú za kvalitnejšiu správu štátu – potrebu väčšej decentralizácie, participatívnosti, odbornosti a transparentnosti pri príprave a realizácii verejných investícií na Slovensku. Tretím blokom je téma demografického vývoja a trhu práce, ktorej sa venujú tri príspevky. Michal Páleník a Paulína Mihaľová z pohľadu regionálnych disparít, kým Michaela Potančoková a Guillaume Marios simulujú demografický vývoj spolu so zvyšovaním miery participácie žien a staršej populácie. Anton Marcinčin analyzuje rozpor medzi úhrnnou plodnosťou a výškou príjmov na úrovni štátu a na úrovni regiónov.
Podľa Buzalku by progresívny populizmus mal využiť roľnícky ideál „nežiť pre zisk sám osebe ako v priemyselnom kapitalizme, ale žiť dobre v súlade s okolím“ zacielením na identitu a potreby postagrárneho voliča. Gažo upozorňuje, že spravodlivá transformácia na Slovensku má podobu „zhora zavádzaných politických opatrení, ktoré môžu nerovnosti dokonca prehlbovať“. Porhajas porovnáva vývoj územných nerovností v Maďarsku a na Slovensku. Výhodou Maďarska je rovnomernejšie územné pokrytie štátu dodávateľov automobilového priemyslu.
Hochel konšatuje, že kým Európska komisia nabáda slovenské autority k znižovaniu regionálnych disparít, v Pláne obnovy „nie je miesto pre regióny pri formulovaní politík“. Pollák reaguje na otázku efektívneho využívania eurofondov slovami: „prax vyzerá niekedy dosť nedôstojne. Pavlovov podmienený reflex núti obce striehnuť na výzvy a súťažiť o úspech aj v témach, ktoré ani tak veľmi nepotrebujú, ale čo už, keď teraz dávajú peniaze práve na takéto zámery.“ Navrhuje úpravu regulácie sociálnej ekonomiky a detailne sa venuje financovaniu komunitných centier.
Páleník a Mihaľová si všímajú, že regionálne rozdiely v nezamestnanosti sa napriek národným a úniovým politikám zväčšujú a navrhujú, aby politiky zamestnanosti a súdržnosti lepšie odrážali regionálne rozdiely a špecifiká. Potančoková a Marois potvrdili existenciu veľkých rezerv ľudského kapitálu, ktorou je možné stabilizovať index zaťaženia pracovnej sily napriek prognózovanému starnutiu populácie. To si však vyžaduje zásadnú intervenciu verejných politík cielených na štyri skupiny: mladé ženy (predovšetkým matky), starších mužov a ženy, nízko vzdelaných mužov a ženy a marginalizované skupiny. Marcinčin vysvetľuje rozdielnu koreláciu medzi príjmami a plodnosťou na úrovni štátu a na úrovni regiónov. Tvrdí, že rodinná politika zvyšujúca šance na zabezpečenie si vlastného príjmu môže zvýšiť úhrnnú plodnosť na Slovensku tak, ako predpovedá teória.
Príspevky vzišli z verejnej výzvy a prešli oponentúrou recenzentov a trojčlennej vedeckej rady. Finálnu formu ročenky určili editori Anton Marcinčin a Jakub Csabay. Publikácia je bohato ilustrovaná výtvarníkom Eduardom Klenom.
Iniciatíva Regionálny rozvoj teraz! zároveň vyhlasuje výzvu na predkladanie abstraktov do pripravovanej publikácie Ročenka regionálneho rozvoja 2023, ktorá nadväzuje na predchádzajúce Ročenky 2021 a 2022. Stručné abstrakty môžete poslať elektronicky do 9. apríla 2023 na adresu amarcincin@gmail.com. Ročenka 22 bude v nasledujúcich týždňoch dostupná aj v knižnej forme.
Celé znenie Ročenky 22 si môžete stiahnuť tu:
Výzva 2023:
Comments